Homepage

Page title

Najdôležitejšie zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2026

Zmeny v dôchodkoch a dôchodkovom poistení

1. Valorizácia dôchodkov – Sociálna poisťovňa v roku 2026 zvýši dôchodky o 3,7 percenta

Sociálna poisťovňa v roku 2026 zvýši dôchodky o 3,7 %. Dôchodkové dávky sa valorizujú (zvyšujú) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka 2025, t. j. o 3,7 % mesačnej sumy dôchodku. Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky bez osobitnej žiadosti dôchodcu. O zvýšení zašle poberateľom dôchodkov aj písomné rozhodnutie. Dôchodky vo vyššej sume im budú prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne v januári 2026 aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára 2026 do dňa predchádzajúceho výplatnému termínu v januári 2026.

Ďalšie informácie o valorizácii dôchodkov TU: Zvýšenie dôchodkov od 1. januára 2026 | Sociálna poisťovňa

2. Minimálne dôchodky a valorizácia

Minimálne dôchodky sa nevalorizujú, zvyšuje sa suma pôvodne vypočítaného dôchodku. Na zvýšenie (valorizáciu) dôchodku od 1. januára 2026 sa zo zákona neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Valorizuje sa suma pôvodne priznaného dôchodku bez tohto zvýšenia. Znamená to, že po valorizácii dôchodku od 1. januára 2026 Sociálna poisťovňa prehodnotí nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pričom od 1. januára 2026 sa zároveň mení aj suma minimálneho dôchodku zodpovedajúca získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Sumy minimálneho dôchodku nájdete na webstránke Sociálnej poisťovne: Suma minimálneho dôchodku od 1. januára 2026 | Sociálna poisťovňa.

Ak po valorizácii dôchodku (bez zvýšenia na minimálny dôchodok) bude dôchodok:

  • nižší ako nová suma minimálneho dôchodku, dôchodok sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku platnú od 1. januára 2026.
  • vyšší ako nová suma minimálneho dôchodku platná od 1. januára 2026, nárok na minimálny dôchodok zanikne a dôchodok sa bude vyplácať vo vyššej sume.

 

  • Príklad, keď dôchodok po valorizácii nedosahuje úroveň minimálneho dôchodku:

Dôchodca k 31. decembru 2025 poberá minimálny dôchodok v sume 483,60 eura za 42 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, pričom suma jeho starobného dôchodku k tomuto dátumu je 470,80 eura. Od 1. januára 2026 sa mu zvýši (valorizuje) jeho starobný dôchodok o 17,50 eura na sumu 488,30 eura. Táto suma je nižšia ako nová suma minimálneho dôchodku 501,50 eura za 42 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Dôchodcovi sa preto valorizovaný starobný dôchodok ďalej zvýši o 13,20 eura na novú sumu minimálneho dôchodku platnú od 1. januára 2026. Dôchodok sa mu bude vyplácať v sume 501,50 eura.

  • Príklad, keď dôchodok po valorizácii prekročí alebo sa rovná novej sume minimálneho dôchodku:

Dôchodca k 31. decembru 2025 poberá minimálny dôchodok v sume 554,90 eura za 50 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, pričom suma jeho starobného dôchodku k tomuto dátumu je 554,80 eura. Od 1. januára 2026 sa mu zvýši (valorizuje) jeho starobný dôchodok o 20,60 eura na sumu 575,40 eura. Táto suma je rovnaká ako nová suma minimálneho dôchodku 575,40 eura za 50 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Dôchodcovi preto minimálny dôchodok od 1. januára 2026 už nepatrí a vyplácať sa mu bude starobný dôchodok v sume 575,40 eura.

3. Suma 13. dôchodku sa v roku 2026 nezmení – zostane na úrovni roku 2025, pri starobnom dôchodku je vo výške 667,30 eura

V súvislosti s konsolidáciou verejných financií boli schválené zmeny, ktoré sa týkajú aj 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028.

Na účely určenia sumy 13. dôchodku sa v rokoch 2026 až 2028 nebudú určovať priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkov, ale sumy 13. dôchodku zostanú zachované na úrovni sumy 13. dôchodku určenej na rok 2025.

Sumy 13. dôchodku na rok 2025 podľa jednotlivých druhov dôchodkov sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Tieto sumy 13. dôchodku budú platné aj v rokoch 2026 až 2028:

DRUH dôchodku

 

Suma 13. dôchodku (EUR)

 

starobný, invalidný vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku a predčasný starobný

667,30

sociálny a invalidný nad 70 %

548,50

invalidný do 70 %

301,40

Vdovský

363,20

Vdovecký

300,10

Sirotský

300,00

 

Viac o 13. dôchodku pre rok 2025 nájdete TU: 13. dôchodok 2025 | Sociálna poisťovňa

 

4. Aktuálna dôchodková hodnota na rok 2026, ktorá vstupuje do vzorca na výpočet dôchodku, je 19,7633 eura

Sociálna poisťovňa stanovila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 na 19,7633 eura. Aktuálna dôchodková hodnota je jednou zo základných veličín na výpočet dôchodkovej dávky v danom roku. 

Na výpočet dôchodkovej dávky sa použije aktuálna dôchodková hodnota platná v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na jej výplatu. Ak teda nárok na dôchodkovú dávku vznikne v roku 2026, použije sa dôchodková hodnota 19,7633 eura.

Aktuálna dôchodková hodnota sa pri výpočte upravuje na 95 % nárastu priemernej mzdy za tretí štvrťrok daného roku voči tretiemu štvrťroku predchádzajúceho roku.

Prehľad dôchodkových hodnôt podľa rokov ako aj vzorce ich výpočtu nájdete na webe Sociálnej poisťovne TU: Aktuálna dôchodková hodnota | Sociálna poisťovňa

5. Dôchodkový vek v roku 2026: Podľa počtu vychovaných detí ho dosiahnu poistenci narodení v rokoch 1962 až 1964

Dôchodkový vek sa v roku 2026 nemení. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Známy je už dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1968. V roku 2026 dovŕšia dôchodkový vek poistenci narodení v rokoch 1962 až 1964, a to podľa počtu vychovaných detí a mesiaca narodenia. 

Jednotlivé skupiny poistencov sú uvedené v  prehľadnej tabuľke, ktorá je zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne v rubrike Dôchodkový vek:

Dôchodkový vek v roku 2026
Pohlavie

 

rok a mesiac narodenia

 

počet vychovaných detí

 

dôchodkový vek

 

mesiac dovŕšenia dôchodkového veku

 

muž a žena

1962

september – december

0

63r 4m

január – apríl

muž a žena

1963

január – jún

0

63r 6m

júl – december

muž a žena

1963

január – december

1

63r

január – december

muž a žena

1963

júl – december

2

62r 6m

január – jún

muž a žena

1964

január – apríl

2

62r 8m

september – december

muž a žena

1964

január – október

3 a viac

62r 2m

marec – december

 

Dôchodkový vek poistencov narodených po roku 1966

Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred – zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života. Dôchodkový vek pre každý ročník narodenia stanovuje osobitne vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a prvýkrát sa tak stalo v roku 2025.

Dôchodkový vek poistencov narodených v roku 1967 je už známy

Od 1. júla 2025 je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967 a ich dôchodkový vek je 64 rokov a jeden mesiac. Tento dôchodkový vek bol stanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2025 Z. z., ktorou sa zverejnil neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovil sa všeobecný dôchodkový vek pre ročník 1967.

Dôchodkový vek poistencov narodených v roku 1968

V roku 2026 sa vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky stanoví dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1968.

Znižovanie dôchodkového veku za výchovu dieťaťa

Naďalej platí, že aj po zvyšovaní dôchodkového veku a naviazaní na tzv. automat podľa strednej dĺžky dožitia, dôchodkový vek poistenca, ktorý vychoval dieťa, bude znížený o šesť mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne o 18 mesiacov, ak vychoval tri alebo viac detí.

6. Rodičovský dôchodok nahradila asignácia podielu zaplatenej dane

Rodičovský dôchodok od 1. januára 2025 nahradila asignácia podielu zaplatenej dane, ktorú Sociálna poisťovňa na základe údajov z Finančného riaditeľstva SR prvýkrát vyplatí v roku 2026 na základe údajov z daňových priznaní za rok 2025.

Kompenzáciou rodičovského dôchodku je asignácia podielu zaplatenej dane. Deti budú môcť každému rodičovi, ktorý je poberateľom dôchodku (starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku), poukázať podiel zaplatenej dane vo výške 2 % na každého rodiča (2 % pre matku a ďalšie 2 % pre otca). Sociálna poisťovňa poukáže podiel zaplatenej dane poberateľom dôchodku na základe oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Prvýkrát podiel zaplatenej dane za rok 2025 poukáže poberateľom dôchodku  v roku 2026. O podrobnostiach výplaty bude Sociálna poisťovňa verejnosť včas informovať.

7. Zamestnávatelia: Takéto sú lehoty na predkladanie evidenčných listov dôchodkového poistenia za obdobie pred 1. januárom 2026

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 zrušená. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov počas roka 2026.

Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov. V nich sú priebežne zaznamenávané aj údaje od zamestnávateľov predkladané v na to určených dokumentoch – ako sú registračné listy, mesačné výkazy a podobne. Tie údaje, ktoré zamestnávateľ poskytuje Sociálnej poisťovni výlučne prostredníctvom ELDP a nie sú evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje prostredníctvom mesačných výkazov poistného a príspevkov starobného dôchodkového sporenia. Takýmito údajmi sú údaje o náhrade mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu (§ 142 ods. 4 a § 250b ods. 6 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), a to obdobie vyplácania náhrady mzdy a suma vyplatenej náhrady mzdy za uvedené obdobie.

S uvedenou zmenou súvisí aj povinnosť zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni ELDP za obdobie pred 1. januárom 2026 do

a)           31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred            1. januárom 2026, ak túto povinnosť nesplnil pred 1. januárom 2026,

b)           30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 51 zamestnancov,

c)            30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá                        a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 50 zamestnancov a menej ako 501 zamestnancov,

d)           31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá                          a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 500 zamestnancov.

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na ELDP, ktoré boli zamestnávateľovi vrátené na opravu.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok, že doba zamestnania nebude poistencovi uvedená v jeho Elektronickom účte poistenca a ani v Dôchodkovej prognóze, ktorú bude Sociálna poisťovňa poistencom zasielať v roku 2026.

Zamestnanci majú možnosť získať informácie o svojom dôchodkovom poistení v Elektronickom účte poistenca (EUP), ktorý si môžu kedykoľvek aktivovať, ak tak ešte neurobili. V EUP má každý poistenec uvedené získané obdobie dôchodkového poistenia u svojich zamestnávateľov, dosiahnuté vymeriavacie základy a osobné mzdové body, a to za celé obdobie svojej pracovnej činnosti.  Tieto informácie je možné tak, ako doteraz, získať aj ďalšími spôsobmi: o výpis môže klient Sociálnu poisťovňu požiadať písomne poštou, cez kontaktný formulár na webovej stránke alebo telefonicky v Informačno-poradenskom centre. Informácie z aktivovaného EUP má klient k dispozícii aj v mobilnej aplikácii „Sociálna poisťovňa“.

8. Novinku – dôchodkovú prognózu – zašle Sociálna poisťovňa prvýkrát do 31. mája 2026

Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Periodicita zasielania bude závisieť od veku konkrétneho poistenca. Dôchodkovú prognózu Sociálna poisťovňa prvýkrát zašle do 31. mája 2026, pričom údaje v prognóze budú vychádzať zo stavu evidovaných údajov poistenca o jeho dôchodkovom poistení k 31. decembru 2025.

Zjednodušenie zasielania dôchodkovej prognózy

Od 1. januára 2026 bude možné zasielať dôchodkovú prognózu aj prostredníctvom e-mailu. Ak poistenec Sociálnej poisťovni neoznámi, že žiada sprístupniť dôchodkovú prognózu výlučne v Elektronickom účte poistenca, Sociálna poisťovňa mu ju zašle aj na e-mailovú adresu. Pôjde buď o e-mailovú adresu, ktorú na tento účel poistenec Sociálnej poisťovni oznámi, alebo na e-mailovú adresu, ktorú Sociálnej poisťovni poskytne dôchodková správcovská spoločnosť, ak táto už poistencovi na e-mailovú adresu zasiela prognózu dôchodku z II. piliera.

Ak Sociálna poisťovňa nebude evidovať e-mailovú adresu na účely zasielania dôchodkovej prognózy, dôchodkovú prognózu zašle poistencovi listinne, teda poštou, alebo elektronicky do elektronickej schránky, ak ju má poistenec aktivovanú.

Dôchodkovú prognózu Sociálna poisťovňa poistencovi pritom vždy sprístupní aj v prostredí Elektronického účtu poistenca.         

Rozšírenie o ďalšie informácie od roku 2028

Dôchodková prognóza bude spočiatku obsahovať informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). Neskôr, od roku 2028, budú doplnené aj informácie týkajúce sa predpokladaných dôchodkových nárokov

  • z doplnkového dôchodkového sporenia (III. pilier) a
  • z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu,

pokiaľ bude poistenec zúčastnený na niektorej z týchto foriem sporenia.

Poistenci tak budú v jednom komplexnom dokumente informovaní o predpokladanej budúcej úrovni ich dôchodkového zabezpečenia, čo im môže pomôcť s ich finančným plánovaním a voľbou vlastnej dôchodkovej stratégie v súvislosti s odchodom do dôchodku.

Odporúčanie Sociálnej poisťovne: Skontrolujte si údaje v EUP a doplňte si včas neevidované obdobia, vaša dôchodková prognóza bude presnejšia

Na to, aby sa stanovená suma predpokladaného starobného dôchodku čo najviac priblížila reálnej sume starobného dôchodku, je potrebné vychádzať z čo najpresnejších údajov. Suma predpokladaného starobného dôchodku poistenca tak bude priamo závisieť od údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou, konkrétne údajov o období dôchodkového poistenia a údajov o vymeriavacích základoch na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Presnejšie údaje v Elektronickom účte poistenca preto znamenajú presnejšiu dôchodkovú prognózu.

Sociálna poisťovňa preto odporúča aktivovať si a využívať Elektronický účet poistenca, ktorý je zdrojov mnohých užitočných informácii. V súvislosti s dôchodkovým poistením v ňom poistenci nájdu informácie o období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základoch evidovaných Sociálnou poisťovňou, ako aj o neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch. V Elektronickom účte poistenca si tak poistenec môže skontrolovať, ktoré obdobie jeho dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa eviduje a ktoré nie.

Ak poistenec zistí, že niektoré obdobie jeho dôchodkového poistenia nie je Sociálnou poisťovňou evidované a má o tomto období doklady, môže ich Sociálnej poisťovni predložiť (doručiť). Doklady o získanom období môže poistenec doručiť pobočke Sociálnej poisťovne alebo Informačno-poradenskému centru Sociálnej poisťovne, ústredie – klientskemu centru, a to osobne, poštou alebo do elektronickej schránky.

Takto preukázané obdobie sa zohľadní nielen v dôchodkovej prognóze, ale bude v predstihu k dispozícii, keď bude poistenec žiadať o dôchodok.

Bližšie informácie o Elektronickom účte poistenca, ako aj spôsob zriadenia prístupu k nemu, poistenci nájdu na webovej stránke Sociálnej poisťovne TU: Elektronický účet poistenca | Sociálna poisťovňa.

 

9. Sezónni zamestnanci s odvodovou úľavou a budúci dôchodok: V roku 2026 je suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci 762 eur

Poistenec, ktorý pracuje na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, je povinne dôchodkovo poistený. Obdobie, ktoré na základe takejto dohody získa, sa za určitých podmienok započítava do obdobia dôchodkového poistenia. To, či sa obdobie výkonu sezónnej práce započíta do obdobia dôchodkového poistenia, závisí od toho, či sa dôchodok prizná z invalidného alebo starobného poistenia:

1. Ak sa priznáva dôchodok z invalidného poistenia (invalidný dôchodok alebo vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok), obdobie, ktoré poistenec získa dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa ako obdobie dôchodkového poistenia započíta vždy.

2. Ak sa priznáva dôchodok zo starobného poistenia (starobný, predčasný starobný dôchodok alebo vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok), obdobie dôchodkového poistenia závisí od mesačného príjmu po znížení o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok (spred dvoch rokov). V roku 2026 je suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci 762 eur.

Obdobie dôchodkového poistenia z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce poistenec:

  1. získa, ak jeho mesačný príjem je vyšší ako odvodová odpočítateľná položka,
  2. nezíska, ak jeho mesačný príjem je rovnaký alebo nižší ako odvodová odpočítateľná položka.

10. Sociálna poisťovňa začne odstraňovať diskrimináciu rodičov pri výpočte dôchodku a po novom zhodnotí obdobia starostlivosti o dieťa

Sociálna poisťovňa začne odstraňovať diskrimináciu rodičov pri výpočte dôchodku a  zhodnotí obdobia starostlivosti o dieťa podľa nových pravidiel. Od 1. januára 2026 novela zákona o sociálnom poistení upravuje hodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely.

Obdobie starostlivosti o dieťa je jedným z faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku, pretože počas tohto obdobia prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Cieľom novely zákona je zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nemalo negatívny vplyv na sumu dôchodku poistenca, ktorý túto starostlivosť zabezpečoval. Sociálna poisťovňa bude mať prepočet dôchodku a zhodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa päť rokov.

 

Obdobie starostlivosti o dieťa od 1. januára 2026

Obdobie starostlivosti o dieťa je aj od 1. januára 2026 naďalej obdobím dôchodkového poistenia na dôchodkové účely. Štát už ale nebude platiť poistné za fyzickú osobu, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do 18 rokov veku.

Od 1. januára 2026 sa umožňuje súbežné povinné dôchodkové poistenie fyzických osôb, ktoré sú poistené priamo zo zákona, ak spĺňajú zákonné podmienky, tzv. „poistenci štátu“, a zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). To znamená, že aj poistenec poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do 18 rokov veku môže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem. Toto súčasná právna úprava neumožňuje a ak poistenec štátu začne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený (ako zamestnanec alebo SZČO), zaniká mu dôchodkové poistenie poistenca štátu.

Na základe zmeny zákona sa garantuje, že od 1. januára 2026 sa na sumu dôchodku za obdobie poistenia z  starostlivosti o dieťa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov.

Ak teda poistenec štátu bude vykonávať zárobkovú činnosť (ako zamestnanec alebo SZČO) a jeho vymeriavací základ bude nižší, „dorovná sa“ na hodnotu 60 % priemernej mzdy. Ak bude zarábať viac, započíta sa mu skutočne získaný vymeriavací základ. Uvedené tak bude spravodlivejšie v porovnaní so súčasnou legislatívou. V súčasnosti totiž poistenci, ktorí zo zárobkovej činnosti dosiahli nižší vymeriavací základ ako je vymeriavací základ poistenca štátu, napriek tomu, že zaplatili poistné, mali na sumu dôchodku započítaný nižší vymeriavací základ ako poistenci, ktorí poistné neplatili a boli poistení zo zákona ako poistenci štátu.

 

Ako bude postupovať Sociálna poisťovňa v nasledujúcich rokoch

Rok 2026 bude prechodný

Dôchodky priznané v roku 2026 sa ešte budú určovať „po starom“, to znamená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025. Takýto postup Sociálnej poisťovne stanovuje priamo zákon. Vzhľadom na rozsiahle zmeny v určovaní sumy dôchodku podľa nových právnych predpisov je rok 2026 pre Sociálnu poisťovňu tzv. „prechodný rok“, počas ktorého upraví svoje informačné systémy na určenie sumy dôchodku podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.

Poistencom, ktorým bude dôchodok priznaný v roku 2026 a ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa sa nemusia obávať, že obdobie starostlivosti o dieťa bolo započítané „po starom“. Sociálna poisťovňa sumu ich dôchodku určí opätovne aj novým spôsobom a obdobie starostlivosti bude na určenie sumy dôchodku započítané podľa nových právnych predpisov. Dôchodky priznané v roku 2026 začne Sociálna poisťovňa prepočítavať v roku 2027.

 

Rok 2027 – Začiatok rozhodovania o dôchodkoch „po novom“

Od 1. januára 2027 sa už bude suma dôchodku so zohľadnením obdobia starostlivosti o dieťa určovať podľa nových právnych predpisov účinných od 1. januára 2026. Na určenie sumy dôchodku sa zohľadnia všetky zmeny, ktoré novela zákona prináša.

Obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov veku sa v sume dôchodku nezohľadní, ak by malo mať negatívny vplyv.

Platí ale podmienka, že obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku sa nezapočíta za predpokladu, že obdobie poistenia, ktoré poistenec získal zo zárobkovej činnosti je najmenej v rovnakom rozsahu ako obdobie starostlivosti o dieťa. Splnenie uvedenej podmienky sa nevyžaduje na určenie sumy invalidného dôchodku.

Zároveň sa obdobie starostlivosti o dieťa bude naďalej započítavať aj podľa súčasných právnych predpisov, teda aj so zohľadnením tohto obdobia a suma dôchodku sa určí podľa toho, čo je pre poistenca výhodnejšie.

 

Prepočet už priznaných dôchodkov

Sociálna poisťovňa prepočíta novým spôsobom dôchodky priznané od 1. januára 2004 podľa zákona o sociálnom poistení. Prepočítajú sa starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky tých poberateľov, ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa a na určenie novej sumy dôchodku sa novým spôsobom určí priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.

Za účelom prepočtu bude potrebné posúdiť približne 800 tisíc až 1 milión poberateľov dôchodkov a odhaduje sa, že nárok na zvýšenie sumy dôchodku bude mať cca 400 tisíc dôchodcov. Vzhľadom na tak rozsiahlu a náročnú agendu zákon stanovuje lehotu na prepočet do 31. decembra 2031. Poistenci sa nemusia obávať, ak ich dôchodok nebude prepočítaný hneď po zavedení novej právnej úpravy do praxe, pretože Sociálna poisťovňa všetkým, ktorým vznikne nárok na zvýšenie dôchodku, doplatí doplatok zvýšenej sumy za celé obdobie od 1. januára 2026.

Sociálna poisťovňa bude dôchodky prepočítavať postupne, v niekoľkých etapách, od najstarších poberateľov dôchodku po najmladších a od jednoduchších prípadov až po tie zložitejšie. O novom určení sumy dôchodku zašle Sociálna každému dôchodcovi písomné rozhodnutie.

Ak novourčená suma dôchodku bude vyššia, dôchodok sa bude vyplácať v novej, výhodnejšej sume. Ak novourčená suma dôchodku bude nižšia ako suma dôchodku patriaca k 31. decembru 2025, dôchodok sa bude naďalej vyplácať v pôvodne určenej, pre poistenca výhodnej sume. Zákon totiž garantuje, že zavedením novej právnej úpravy sa nikomu nepohorší v porovnaní so súčasnou právnou úpravou.

II. dôchodkový pilier a Sociálna poisťovňa

11. Referenčná suma pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok 2026 je 702,30 eura

Referenčná suma pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok 2026 je stanovená vo výške 702,30 eura. Referenčná suma je hodnota priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne, teda z I. dôchodkového piliera. Táto suma je zároveň podmienkou výplaty starobného dôchodku zo starobného sporenia (II. dôchodkového piliera) formou programového výberu.

Programový výber z II. piliera sa uskutočňuje prostredníctvom dohody, v ktorej si sporiteľ s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou určí mesačnú sumu dôchodku, obdobie vyplácania alebo aj jednorazový výber celej nasporenej sumy príspevkov. Jedinou podmienkou programového výberu pritom je, že súčet súm dôchodkových dávok, ktoré sú vyplácané sporiteľovi, musí byť vyšší ako referenčná suma. V praxi to znamená, že ak sporiteľovi v II. pilieri budú v roku 2026 vyplácané dôchodky, napríklad starobný dôchodok z I. piliera, invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok vrátane výsluhového dôchodku, či dôchodok vyplácaný z cudziny v úhrne prevyšujúcom sumu 702,30 eura, bude môcť požiadať príslušnú dôchodkovú správcovskú spoločnosť o výplatu celej svojej nasporenej sumy príspevkov v II. pilieri jednorazovo.

Ďalšie informácie o referenčnej sume dôchodku sú zverejnené na webstránke Sociálnej poisťovne tu: Referenčná suma | Sociálna poisťovňa

12. Vyplácanie dôchodkov z II. piliera sa roku 2026 nemení

Podmienky výplaty starobného dôchodku z II. piliera zostávajú v roku 2026 rovnaké ako dosiaľ. Klient si môže naďalej požiadať o jednorazový výber celej sumy nasporených príspevkov, ak spĺňa podmienku referenčnej sumy. Tá je pre rok 2026 stanovená na sumu 702,30 eura.

V minulosti sa mali meniť podmienky výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia, napr. išlo najmä o obmedzenie, resp. zdanenie čerpania starobného dôchodku z II. piliera formou programového výberu, v rámci ktorého je možné požiadať o jednorazové vyplatenie nasporenej sumy. Novela zákona však posunula účinnosť týchto zmien na 1. január 2029.

Ako sa to dotkne jednorazového výberu v roku 2026

V prípade záujmu sporiteľa o jednorazový výber celej sumy nasporených príspevkov tak bude možné využiť túto formu starobného dôchodku z II. piliera aj pri žiadosti spísanej v roku 2026 pri splnení podmienky referenčnej sumy platnej v danom kalendárnom roku.

V praxi to znamená, že aj keď sporiteľ spíše žiadosť o dôchodok z II. piliera pred koncom roka 2026, pričom ponukový list s ponukami dôchodku z II. piliera a možnosťami jeho čerpania mu bude vyhotovený v roku 2027, bude môcť požiadať aj o jednorazové vyplatenie nasporenej sumy príspevkov bez jeho zdanenia, či iného obmedzenia, ak bude spĺňať podmienku referenčnej sumy platnej v roku 2027.

Viac informácií o dôchodkoch z II. piliera nájdete TU: Dôchodok z II. piliera | Sociálna poisťovňa

 

13. Sadzba príspevkov do II. dôchodkového piliera v roku 2026 zostáva na úrovni 4 %

Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. dôchodkový pilier) sa v roku 2026 nemení a zostáva na úrovni 4 %. Znamená to, že od 1. januára 2026 budú zamestnávatelia za zamestnanca, ktorý je sporiteľom v II. pilieri, odvádzať príspevky do II. dôchodkového piliera vo výške 4 % jeho vymeriavacieho základu (hrubej mzdy). Do II. dôchodkového piliera si k 30. novembru 2025 odvádzalo príspevky 2 047 068 sporiteľov.

Sociálna poisťovňa vypočítava a postupuje povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie na osobné dôchodkové účty sporiteľov v príslušných fondoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) na mesačnej báze z vymeriavacieho základu zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby vo výške 4 % z vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie. Táto sadzba je platná od 1. januára 2024. Za obdobie od 1. 1. 2026 už štát príspevky za poistencov štátu neplatí.

Viac informácií tu: Výška príspevkov do II. piliera | Sociálna poisťovňa (socpoist.sk)

 

14. Podávanie žiadostí o dôchodok z II. piliera v ktorejkoľvek pobočke SP a efektívnejšia a rýchlejšia výmena informácií medzi Sociálnou poisťovňou a DSS

Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení (II. dôchodkový pilier) od apríla 2026 zdigitalizuje a urýchli procesy výmeny informácií medzi Sociálnou poisťovňou a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Sporitelia v II. pilieri tiež získajú možnosť podať žiadosť o dôchodok z     II. piliera v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne, nielen podľa trvalého bydliska a pribudne im možnosť podať žiadosť aj elektronicky. Novela prináša s účinnosťou od 1. apríla 2026 tieto zmeny:

  1. Zrušenie miestnej príslušnosti pobočky SP pri podávaní žiadosti o dôchodok z II. piliera

Pri záujme sporiteľa o dôchodok z II. piliera bude môcť podať svoju žiadosť v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne, podobne ako žiadosť o dôchodok z I. piliera, a to bez ohľadu na trvalý pobyt žiadateľa.

  1. Možnosť podávania žiadosti o dôchodok z II. piliera elektronicky

Schválená zákonná úprava spresňuje formy, akými je možné podať žiadosť o dôchodok z II. piliera, pričom zároveň výslovne ustanovuje možnosť podať žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera aj elektronicky, nie len osobne v Sociálnej poisťovni alebo v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

  1. Bezodkladné pridelenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti povinnému sporiteľovi v prípade jeho úmrtia

V prípade úmrtia povinného sporiteľa, ktorému vznikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení automaticky predtým ako uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s niektorou z DSS, resp. DSS mu ešte nebola určená, bude mu DSS určená bezodkladne po jeho úmrtí. Na základe tejto zmeny bude môcť byť skôr postúpená suma príspevkov za obdobie účasti v II. pilieri za zomretého sporiteľa do príslušnej DSS na účely jej vyplatenia oprávneným osobám, resp. dedičom.

Zmena od 1. januára 2028

  1. Zmena spôsobu informovania o úmrtí sporiteľa za účelom vyplatenia nasporenej sumy príspevkov

Pri úmrtí sporiteľa už nebude DSS o tejto skutočnosti informovať Sociálnu poisťovňu, ale bude to Sociálna poisťovňa, ktorá zašle oznámenie o úmrtí sporiteľa, o ktorom má vedomosť z Registra fyzických osôb, na ďalšie konanie DSS. Na základe zmeny tohto postupu bude môcť dôjsť k skoršiemu vyplateniu nasporenej sumy príspevkov oprávneným osobám alebo dedičom po zomretom sporiteľovi.

Lekárska posudková činnosť a kontrola PN

15. Právomoci posudkových lekárov sa opäť rozšíria

Od 1. januára 2026 sa pri posudzovaní práceneschopnosti (PN) opäť rozširujú právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Ak bude chcieť ošetrujúci lekár vystaviť novú PN v období 7 pracovných dní po tom, ako ju pri predchádzajúcej PN ukončil posudkový lekár, bude na to potrebovať súhlas posudkového lekára.

Už od roku 2025 disponovali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne novou právomocou, a to ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá bola vystavená ošetrujúcim lekárom a jej trvanie už nemá lekársku opodstatnenosť (tzv. fiktívne, resp. neodôvodnené PN). Aj keď táto nová právomoc priniesla očakávané výsledky a úspory na výdavkoch, v praxi Sociálna poisťovňa zaznamenala aj prípady obchádzania nastavených pravidiel. Novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2026 preto umožňuje riešiť takéto situácie ďalším rozšírením ich kompetencie.

Od 1. januára 2026 platí, že v krátkom časovom období (7 pracovných dní) po ukončení PN-ky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne bude ošetrujúci lekár na opätovné uznanie pracovnej neschopnosti potrebovať súhlas posudkového lekára. Cieľom úpravy je zabrániť praxi, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavuje nová PN, čím dochádza k faktickému obchádzaniu rozhodnutia posudkového lekára. Nová právna úprava zvyšuje kontrolu nad uznávaním nových PN a prispeje k obmedzeniu nadmerného čerpania nemocenských dávok.

Zmeny v nemocenskom, úrazovom, garančnom poistení a v poistení v nezamestnanosti

16. Sociálna poisťovňa bude v roku 2026 vyplácať vyššie maximálne sumy dávok nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné

Poistenci Sociálnej poisťovne si vo viacerých životných situáciách v roku 2026 polepšia. Po splnení zákonných podmienok budú dostávať vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 100,2083 eura. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, pravdepodobný denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného je 25,4000 eura. 

Maximálna výška dávky nemocenské

Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude predstavovať sumu 55,11456500 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 653,50 eura a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 708,60 eura.

Maximálna výška dávky materské

Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 75,15622500 eura. Znamená to, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 2 254,70 eura mesačne pri 30-dňovom mesiaci alebo 2 329,90 eura mesačne pri 31-dňovom mesiaci.

Maximálna výška dávky tehotenské

Podobne vzrastie aj maximálna výška dávky tehotenské. Jej maximálna denná suma bude predstavovať 15,03124500 eura, to znamená, že budúce mamičky dostanú najviac 451 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, resp. 466 eur mesačne pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci.

Maximálna výška dávky ošetrovné

Maximálne denné ošetrovné  v roku 2026 predstavuje sumu 55,11456500 eura. Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 771,70 eura.

Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1 653,50 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, resp. 1 708,60 eura  mesačne pri 31 dňovom kalendárnom mesiaci.

17. Sociálna poisťovňa bude nemocenskú dávku vyplácať od 15. dňa práceneschopnosti

Systém vyplácania nemocenských dávok čaká od nového roka zmena. Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní. Od 15. dňa práceneschopnosti bude poistencovi po splnení zákonných podmienok vyplácať dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.

Kľúčová zmena od 1. januára 2026

Obdobie, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ, sa od nového roka predlžuje z 10 na 14 dní trvania práceneschopnosti (ePN). Platí nasledovné:

  • Do 31. decembra 2025 (súčasný stav): Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa vypláca dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.
  • Od 1. januára 2026 (nový stav): Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa trvania ePN.

Ako sa zmena dotkne poistencov a zamestnávateľov – príklady

Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia doterajšie pravidlá:

  • Príklad: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.

Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, platia nové pravidlá:

  • Príklad: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15. január 2026.

Zánik pracovného pomeru a nárok na nemocenské počas PN

Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. Znamená to, že ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

18. Ošetrovné bude môcť poberať širší okruh osôb, pri dlhodobej OČR sa budú môcť poistenci pri ošetrovaní chorého vystriedať po 30 dňoch

Nárok na dávku ošetrovné (OČR) bude môcť od 1. apríla 2026 získať viac poistencov než v súčasnosti. Novela zákona o sociálnom poistení rozšírila okruh osôb s nárokom na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné o chorú manželku/manžela rodiča alebo osvojiteľa, ako aj o chorých osvojiteľov a ich príbuzných. Nová právna úprava tiež zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobého ošetrovania chorého člena rodiny. Pri 90-dňovej dávke ošetrovné sa poistenci pri starostlivosti o chorého budú môcť po 30-dňoch vystriedať prostredníctvom elektronického formulára – nebudú už musieť navštevovať a o potvrdenia k dávke žiadať ošetrujúceho lekára chorého.

Krátkodobé ošetrovné 

S účinnosťou od 1. apríla 2026 zákon spresňuje definíciu okruhu osôb, ktorým vzniká nárok na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné a aj ju rozširuje. Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok nárok na ošetrovné uplatniť aj poistenci, ktorí budú osobne a celodenne ošetrovať:

  • chorého osvojiteľa (nevlastného rodiča)
  • chorého osvojiteľa manžela alebo manželky (manželovho/manželkinho nevlastného rodiča)
  • chorého manžela alebo manželku rodiča/osvojiteľa (otčima, macochu)

Doteraz si mohli osvojené deti uplatniť ošetrovné len pri ošetrovaní svojho chorého rodiča                   a chorého rodiča manžela/manželky. Poistenci – osvojitelia – mali zároveň nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetrovali osvojené dieťa alebo osvojené dieťa manžela/manželky.

Nová právna úprava tak zabezpečuje rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného z pohľadu osvojeného dieťaťa ako poistenca pri ošetrovaní uvedeného okruhu osôb. V praxi sa však touto zmenou zásadne nič nemení, keďže osvojiteľ má voči osvojencovi postavenie rodiča. Po osvojení je osvojiteľ zapísaný do rodného listu dieťaťa ako jeho rodič, čo už verejné registre, vrátane Sociálnej poisťovne, zohľadňujú pri overovaní rodinných väzieb. Nový okruh osôb, ktorý bude môcť čerpať ošetrovné, budú poistenci, ktorí sa budú starať o chorého manžela alebo manželku rodiča/osvojiteľa. V praxi pôjde o prípady, keď ochorie manžel/manželka rodiča poistenca, t. j. ochorie tzv. otčim alebo macocha poistenca.

Dlhodobé ošetrovné  a striedanie poistencov pri ošetrovaní

Ďalšia legislatívna úprava, účinná taktiež od 1. apríla 2026, sa týka dlhodobého ošetrovného. Doposiaľ pri striedaní sa v starostlivosti o ošetrovaného musí lekár ošetrovanej osoby ukončiť poskytovanie ošetrovania prvému poistencovi a následne potvrdiť jeho poskytovanie ďalšiemu poistencovi. Striedanie poistencov pri ošetrovaní chorého je možné spravidla najskôr po uplynutí 30 dní.

Po novom sa tento proces zjednoduší – striedanie poistencov už nebude potvrdzovať lekár. Poistenci sa budú môcť vystriedať naďalej spravidla po 30 dňoch ošetrovania, pričom poistenec, ktorý aktuálne ošetruje ošetrovanú osobu, bude musieť udeliť súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom pripravovaného elektronického formulára. Následne bude môcť ošetrovanie prevziať ďalší poistenec.

 

19. Výška dávka v nezamestnanosti sa bude postupne znižovať

Výška dávky v nezamestnanosti sa bude od nového roka postupne znižovať. Zmeny sa dotknú tých poistencov, ktorí sa na úrade práce zaradia do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2026 a uplatnia si nárok na dávku v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne. Výška dávky v nezamestnanosti, ktorá sa vypláca najviac šesť mesiacov, sa im bude postupne znižovať o 10 %, a to od štvrtého mesiaca jej vyplácania.

Výplata dávky v nezamestnanosti po novom

V rámci šesťmesačného podporného obdobia bude Sociálna poisťovňa vyplácať dávku v nezamestnanosti prvý až tretí mesiac tak ako doteraz vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Štvrtý mesiac sa jej výška zníži na 40 % DVZ, piaty mesiac bude vo výške 30 % DVZ a šiesty mesiac vo výške 20 % DVZ. Ostatné podmienky na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa nemenia.

Pre tých, ktorí o dávku požiadajú do konca roka 2025, sa nič nemení

Pre osoby zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie najneskôr do 31. decembra 2025 platia doterajšie pravidlá. To znamená, že dávka sa im bude naďalej vyplácať vo výške 50 % DVZ počas celého šesťmesačného podporného obdobia.

Pre porovnanie uvádzame príklady výšky dávky v nezamestnanosti tých osôb, ktoré sú alebo budú zaradené na úrade práce do konca tohto roka, a dávka im bude vyplácaná aj počas budúceho roka. Rovnako prinášame aj príklady znižovanej výšky dávky, na ktorú nárok vznikne od 1. januára 2026.

Príklady

V prípade zaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1. novembra 2025 s hrubým mesačným príjmom 1 500 eur a pri dosiahnutom DVZ vo výške 49,2477 eura, bude dávka v nezamestnanosti za celých šesť mesiacov vyplatená v celkovej sume 4 457,30 eura.  Za jednotlivé mesiace to budú nasledovné sumy:

  • 11/2025 – 738,80 eura (50 % DVZ)
  • 12/2025 – 763,40 eura (50 % DVZ)
  • 01/2026 – 763,40 eura (50 % DVZ)
  • 02/2026 – 689,50 eura (50 % DVZ)
  • 03/2026 – 763,40 eura (50 % DVZ)
  • 04/2026 – 738,80 eura (50 % DVZ)

Ak sa občan zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie v roku 2026, napr. dňom 1. januára 2026, pri rovnakom príjme a rovnakom DVZ bude dávka v nezamestnanosti za celých šesť mesiacov podporného obdobia vyplatená v celkovej sume 3 560,90 eura. Za jednotlivé mesiace to budú nasledovné sumy:

  • 01/2026 – 763,40 eura (50 % DVZ)
  • 02/2026 – 689,50 eura (50 % DVZ)
  • 03/2026 – 763,40 eura (50 % DVZ)
  • 04/2026 – 591,00 eur (40 % DVZ)
  • 05/2026 – 458,10 eura (30 % DVZ)
  • 06/2026 – 295,50 eura (20 % DVZ)

Nevyčerpanie celej dávky a nárok na ňu pri ďalšej žiadosti

Ak poberateľ dávky v nezamestnanosti nevyčerpal celé šesťmesačné podporné obdobie (zamestnal sa) a v období najviac dvoch rokov sa opätovne zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a požiada o túto dávku, vznikne mu nárok na jej výplatu počas zostávajúcej časti podporného obdobia v sume určenej z toho DVZ, z ktorého sa vypočítala predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti.

Znamená to, že ak by mu bol „základný“ nárok priznaný napríklad od 31. decembra 2025 (na šesť mesiacov), od 1. apríla 2026 sa zamestnal a bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom 1. septembra 2026 by bol po skončení zamestnania opätovne do evidencie zaradený, nárok na výplatu dávky počas zostávajúcej časť podporného obdobia by sa určil rovnako z 50 % DVZ podľa zákona účinného do 31. decembra 2025.

Ak mu bude nárok priznaný od 1. januára 2026 (na šesť mesiacov), od 1. apríla 2026 sa zamestná a bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom 1. septembra 2026 po skončení zamestnania bude opätovne do evidencie zaradený, nárok na výplatu dávky počas zostávajúcej časti podporného obdobia (apríl – jún 2026) bude v percentuálnom poklese 40 %, 30 % a 20 % z DVZ.

 

20. Od 1. januára 2026 sa viaceré úrazové dávky zvýšia o 4,1 %

Sociálna poisťovňa od 1. januára 2026 zvyšuje o 4,1 % viaceré úrazové dávky: úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom. Zvýšia sa aj maximálne sumy niektorých úrazových dávok. Poberatelia dávok nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa im sumy dávok prepočíta a zvýši automaticky, bez osobitnej žiadosti.

Úrazové renty, pozostalostné úrazové renty a maximálne sumy úrazových dávok sa zvyšujú (valorizujú) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka 2025, t. j. o 4,1 %. Poberatelia úrazových rent a pozostalostných úrazových rent nemusia o nič žiadať. Sociálna poisťovňa prvýkrát vyplatí úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo zvýšenej sume v januári 2026. Ich sumy prepočíta automaticky a rozhodne zo zákona. Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom januára 2026.

Ako sa zvýšia maximálne sumy niektorých úrazových dávok

Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky bude od 1. januára 2026 predstavovať sumu 80 360,80 eura. Rovnako sa na 80 360,80 eura zvyšuje aj maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí.

Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením bude od 1. januára 2026 vo výške 40 181,10 eura.

Zvyšuje sa aj maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom od 1. januára 2026 bude vo výške 4 019,60 eura. Na hodnotu 4 019,60 eur vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti.

21. Príspevok za prácu v obecnej polícií sa od 1. januára 2026 zvýši o 4,1 %

Od 1. januára 2026 Sociálna poisťovňa zvýši príspevok za prácu v obecnej polícii o 4,1 %, rovnako ako sa zvýšia úrazové renty a pozostalostné úrazové renty. Poberatelia príspevku za prácu v obecnej polícii nemusia o nič žiadať. Sociálna poisťovňa im prvýkrát príspevok vyplatí vo zvýšenej sume v januári 2026. Jeho sumu prepočíta automaticky a rozhodne zo zákona. Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom januára 2026.

Zmeny pri výbere a platení poistného

22. Veľké zmeny pre SZČO v r. 2026 – zmena definície SZČO, skrátenie odvodových prázdnin, vyššie minimálne poistné a iné zmeny

Od roku 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Týkajú sa nielen novej definície postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, ale aj skrátenia tzv. odvodových prázdnin, pri ktorých SZČO neplatí poistné či zmeny určenia vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja platba minimálnych odvodov. Sociálna poisťovňa prináša prehľad týchto kľúčových zmien, ktoré sa dotknú všetkých živnostníkov a ostatných SZČO.

  1. Nová definícia SZČO

Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a:

  • je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti zakladajúcej príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo

  • podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr. umelec či autor).

Naďalej platí, že z okruhu SZČO bude vylúčená osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

  1. Vznik a zánik povinného poistenia SZČO

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. odvodových prázdnin.

Po novom už vznik povinného sociálneho poistenia SZČO nebude podmienený dosiahnutím určitej hranice príjmu, ale vznikne jej od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci:

  • od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
  • od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, avšak najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. ak od zániku posledného oprávnenia/skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO bez oprávnenia uplynulo viac ako 60  mesiacov.

Ak od zániku posledného oprávnenia uplynulo menej ako 60 mesiacov, povinné poistenie SZČO vznikne:

  • odo dňa, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
  • odo dňa, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, avšak najskôr odo dňa doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Podľa novej úpravy, ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, trvá až do:

  • zániku  oprávnenia na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo
  • do dňa uvedeného v čestnom vyhlásení o ukončení činnosti v prípade SZČO bez oprávnenia (zanikne však najskôr odo dňa doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni).

Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu, resp. 1. októbru (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka.

Nová povinnosť pre SZČO bez oprávnenia

V súvislosti s uvedenými zmenami sa pre „SZČO bez oprávnenia“ zavádza nová povinnosť – oznámiť Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného poistenia, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

Vznik poistenia po ukončení prerušenia platenie poistného

SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, nároku na rodičovský príspevok alebo práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov), vzniká povinné poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného poistenia.

  1. Vymeriavací základ a minimálne odvody

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 bude minimálny vymeriavací základ 914,40 eura, z ktorého bude SZČO platiť odvody vo výške 303,11 eura.

Zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu:

1. Pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to príjem 9 144, 01 eura a viac), sa ponecháva doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu:

  • podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov upraveného o zákonom stanovené položky a koeficientu 1,486.

Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. septembra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) nasledujúceho kalendárneho roka.

2. Pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nižší alebo rovný ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to príjem 9 144 eur a menej) a pre SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni:

  • „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), za ktorý sa platí poistné.

Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude vymeriavací základ v sume 396,24 eura, z ktorého bude SZČO platiť odvody vo výške 131,34 eura.

Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1. októbru (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za  predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, ako aj SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

  1. Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. júna 2026

Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31. decembri 2025 a od zániku posledného oprávnenia/ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti bez oprávnenia neuplynulo viac ako 60 mesiacov.

23. Nové vymeriavacie základy pre platenie poistného od 1. januára 2026

Pre  samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026. Pre zamestnávateľov a zamestnancov bude od nového roka platiť nový maximálny vymeriavací základ.

Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného sa pre SZČO, DPO a dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 1. januára 2026 zvyšuje z 50% na 60% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 bude minimálny vymeriavací základ v sume 914,40 eura platiť pre:

  • SZČO, ktorej vniklo povinné poistenie k 1 júlu 2025/1. októbru 2025 (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), alebo jej povinné poistenie vzniklo odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti a platí poistné z vymeriavacieho základu nižšieho ako 914,40 eura,
  • dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, ktorá platí poistné z vymeriavacieho základu nižšieho ako 914,40 eura,
  • dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1. januára 2026 zvyšuje takto:

  • minimálny vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 715 eur, sa zvyšuje na  914,40 eura,
  • maximálny vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa zvyšuje na 16 764 eur.

Minimálne a maximálne poistné pre SZČO a DPO

Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2026 predstavuje sumu 303,11 eura

Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO je vo výške 5 557,26 eura

Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. januára 2026 vo výške 321,39 eura.

Poistné v novej výške SZČO a DPO po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026 (za január 2026). V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa tradične odporúča SZČO a DPO upraviť si výšku platby v trvalom bankovom príkaze a tiež si skontrolovať správny variabilný a špecifický symbol.

 

Nový maximálny  vymeriavací základ pre platenie poistného pre zamestnávateľov a zamestnancov

Pre zamestnancov a zamestnávateľov bude od roku 2026 platiť v oblasti sociálneho poistenia nasledovné:

Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľ je povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na kalendárny mesiac. Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude od 1. januára 2026 v úhrne mesačne 16 764 eur, z toho maximálne poistné je 1 575,81 eura.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavacím základom jeho zamestnanca. 

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca je od 1. januára 2026 16 764 eur, z toho maximálne poistné 4 090,41 euraVymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený maximálnou výškou.

 

24. V roku 2026 sa zvýši hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre platby poistného na sociálne poistenie

Hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie sa v roku 2026 zvýši. Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa  tak od 1. januára 2026 zvýši na sumu 16 764 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby (DPO).

Suma maximálneho mesačného vymeriavacieho základu sa určuje k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a platí do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Maximálny mesačný vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na garančné poistenie, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity bude v sume 16 764 eur (11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024, t. j. 18 288 : 12 x 11).

  1. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

SZČO platiaca povinné poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 557,26 eura. Oproti predchádzajúcemu roku SZČO zaplatí mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie o 342,77 eura.

  1. Zamestnanci

Zamestnanec platiaci poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 1 575,81 eura. Oproti predchádzajúcemu roku zamestnanec zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 97,19 eura.

  1. Zamestnávatelia

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Zamestnávateľ platiaci poistné na sociálne poistenie za zamestnanca z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške  4 090,41 eura. Oproti predchádzajúcemu roku zamestnávateľ zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 252,30 eur. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený maximálnou výškou.

  1. Dobrovoľne poistené osoby (DPO)

DPO si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku.

DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, platiaca poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 892,54. Oproti predchádzajúcemu roku DPO zaplatí maximálne mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie o 363,45 eura.

25. Pre zamestnancov-trénerov začne od januára platiť odvodová úľava vo výške 300 eur mesačne

Od 1. januára 2026 platí odvodová odpočítateľná položka z príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v sume 300 eur mesačne (ďalej len „OOP trénera“), a to samostatne na každý právny vzťah trénera. Charakter právneho vzťahu na uplatnenie OOP trénera nie je rozhodujúci. Ide o zamestnanca-trénera na základe napr. pracovnej zmluvy, dohody, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Zamestnanec-tréner vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nemusí urobiť žiaden administratívny krok. Znamená to, že odvodovú odpočítateľnú položku si u zamestnávateľa nemusí osobitne uplatniť či nahlásiť. Táto úľava pre neho platí automaticky, a to aj v prípade, ak má zamestnanec viac takýchto právnych vzťahov paralelne.

Čo a kedy musí zamestnávateľ nahlásiť Sociálnej poisťovni

Za účelom identifikácie zamestnanca-trénera, ktorému právny vzťah trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe trvá k 31. decembru 2025, bolo potrebné, aby zamestnávateľ do 31. decembra 2025 oznámil Sociálnej poisťovni takéhoto zamestnanca-trénera prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzických osôb – zmena (RLFO – zmena) s dátumom vzniku zmeny 1. január 2026.

Ak ide o zamestnanca-trénera, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku 200 eur, tak táto sa nebude uplatňovať, pretože sa bude uplatňovať OOP trénera v sume 300 eur, ktorá je vyššia, a teda pre zamestnanca-trénera výhodnejšia.

Zamestnanec-tréner nemôže pracovať na dohodu o výkone sezónnej práce

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce nemôže byť zamestnancom-trénerom. To znamená, že ak má zamestnanec uplatnenú odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, tak si nemôže uplatňovať OOP trénera.

Ako sa bude znižovať vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca-trénera sa od 1. januára 2026 znižuje o OOP trénera (teda  o 300 eur). Ak je vymeriavací základ zamestnanca-trénera za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, OOP trénera je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak povinné poistenie zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, tak vymeriavací základ sa znižuje o OOP trénera v sume 300 eur, t. j. OOP trénera sa neznižuje o alikvótnu časť.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie sa o OOP trénera neznižuje, rovnako ako je tomu dnes v prípade odvodovej odpočítateľnej položky pre dohodárov – dôchodcov a študentov (200 eur) a odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Upravené tlačivá

Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upravila tlačivá RFLO – prihláška/zmena, v ktorých môže zamestnávateľ pri prihlásení zamestnanca priamo uviesť príznak, že ide o zamestnanca-trénera. Rovnako tak môže urobiť aj v mesačnom výkaze poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a vo výkaze poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie – pri zamestnancovi (okrem typu 23 DoPČ SP) tak zamestnávateľ uvedením príznaku pre zamestnanca-trénera jednoznačne potvrdí situáciu na uplatnenie odvodovej výnimky (OOP/OOP trénera).

26. Zrušenie inštitútu vylúčenia povinnosti platiť poistné u zamestnancov a zamestnávateľov

Od roku 2026 sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Zamestnanci i zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov, napríklad v období práceneschopnosti, poberania dávky materské, či ošetrovné, ak im v tomto období zamestnávateľ zúčtuje odmenu (čiže dosiahnu príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného). Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení – naďalej budú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné v čase trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí.

Zamestnanec a platenie poistného v stanovených sociálnych situáciách

S účinnosťou od 1. januára 2026 už zamestnanec nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. To znamená, že zamestnanec, ktorý dosiahne príjem, z neho bude platiť poistné na sociálne poistenie.

Pre zamestnanca sa ruší doteraz vylúčená povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v týchto obdobiach:

•    od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej práceneschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov jej trvania

•    poberania materského alebo nepoberania materského z dôvodu, že zamestnanec nesplnil podmienku získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia

•    potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovenú osobu do jej skončenia, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti (krátkodobé ošetrovné)

•    osobného a celodenného ošetrovania zákonom stanovenej osoby do jeho skončenia, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania (dlhodobé ošetrovné)

•    nároku na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného

•    ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku

Zamestnávateľ a zúčtovanie príjmov zamestnanca

Rovnako od 1. januára 2026 ani zamestnávateľ už nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnanca počas vyššie uvedených období. Ak teda zamestnávateľ počas trvania týchto období zúčtuje zamestnancovi príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom, tak bude mať zamestnanec a aj zamestnávateľ povinnosť z tohto príjmu zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Zamestnávateľ pri vykazovaní uvedie túto sumu vymeriavacieho základu pre jednotlivé druhy sociálneho poistenia a uvedené obdobia už zahrnie do počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

  • Príklady:

Ak zamestnávateľ zamestnancovi v mesiaci marec 2026, počas ktorého zamestnanec poberá materské, zúčtuje odmenu v sume 1 000 eur, tak v mesačnom výkaze poistného a príspevkov uvedie vymeriavací základ v sume 1 000 eur na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a v kolónke počet dní, za ktoré sa platí poistné, uvedie 31.

Ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje zamestnancovi príjem za obdobie pred 1. januárom 2026, v ktorom sú vyššie uvedené obdobia, ktoré sú do 31. decembra 2025 obdobiami vylúčenia, tak vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné, t. j. uplatní sa právna úprava účinná do 31. decembra 2025.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení

Tieto zmeny sa netýkajú povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Tie budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako sa zmena netýka ani dobrovoľne poistených osôb, ktoré budú mať naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

 

27. Zmena pre zamestnávateľov: Poukazovanie nemocenských dávok a nahlasovanie čísla účtu zamestnanca bude jednoduchšie

S účinnosťou od 1. apríla 2026 môžu zamestnávatelia očakávať zníženie administratívnej záťaže pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov pri výplate nemocenských dávok. Ide o štyri nemocenské dávky: nemocenské, materské, tehotenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Sociálna poisťovňa zároveň odporúča zamestnávateľom a softvérovým spoločnostiam pripraviť sa na tieto zmeny včas a prispôsobiť svoje mzdové a personálne systémy novým požiadavkám. V budúcnosti im pripravované zmeny znížia administratívnu záťaž pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov. Tieto novinky prináša Sociálna poisťovňa v rámci projektu prioritných životných situácií podporeného z Plánu obnovy a odolnosti Európskej únie.

Sociálna poisťovňa bude po novom poukazovať nemocenské dávky nasledovnými spôsobmi:

  1. na účet v banke – poistenec oznámi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Dávku možno poukázať aj v hotovosti na adresu, ktorú poistenec oznámi – táto možnosť je určená najmä pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby, ale môže o to požiadať aj zamestnanec;
  2. spôsobom, akým zamestnávateľ vypláca mzdu – ak poistenec nenahlási číslo účtu a ide o zamestnanca, dávku Sociálna poisťovňa poukáže rovnakým spôsobom, akým zamestnávateľ vypláca jeho mzdu (teda v hotovosti alebo na účet);
  3. na adresu trvalého pobytu – ak spôsob výplaty neoznámi ani poistenec, ani zamestnávateľ, dávku Sociálna poisťovňa zašle na adresu trvalého pobytu príjemcu.

Nové povinnosti pre zamestnávateľov v Registračnom liste fyzickej osoby

Od 1. apríla 2026 bude zamestnávateľ povinný pri prihlásení nového zamestnanca (s poistením vzniknutým po 31. marci 2026) oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne nasledovné údaje:

  • číslo účtu zamestnanca vo formáte IBAN (pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/BIC),
  • alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti.

Tieto údaje bude zamestnávateľ povinne uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prihláška. Ak dôjde k zmene spôsobu výplaty mzdy, musí ju oznámiť Sociálnej poisťovni do 10 kalendárnych dní prostredníctvom RLFO – zmena.

Sociálna poisťovňa už v auguste 2025 zverejnila novú XSD schému RLFO vo verzii 2026 pre dodávateľov mzdových a personálnych softvérov.

Prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026

  • Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, zamestnávateľ musí najneskôr do 31. marca 2026 oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne číslo účtu zamestnanca alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti prostredníctvom RLFO – prihláška/zmena.
  • Každú ďalšiu zmenu je potrebné rovnako oznámiť prostredníctvom RLFO – zmena.

Pripravte sa na zmenu už v predstihu, budete mať menej administratívy – IBAN zadáte iba raz

Ak zamestnávateľ oznámi spôsob výplaty mzdy zamestnanca prostredníctvom RLFO – prihláška/zmena v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, získa výhodu: Od okamihu oznámenia už nebude musieť pri každej dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) zamestnanca zasielať Sociálnej poisťovni potvrdenie o poslednom dni výkonu práce a spôsobe výplaty mzdy.