História Sociálnej poisťovne

Roky 1929 - 1939

Keď nazrieme do histórie, dozvieme sa, že penzijné poistenie v Československej republike upravoval zákon č. 26 z roku 1929. Nahradil pôvodný penzijný zákon z decembra 1906 a jeho rakúske a československé novely. Nositeľom penzijného poistenia podľa tohto zákona bol Všeobecný penzijný ústav. Vykonával penzijné poistenie, ktoré bolo jedným z odvetví sociálneho poistenia. Pojem "sociálne poistenie" už vtedy predstavoval súbor verejnoprávnych hospodárskych nariadení, vybudovaných na princípe rovnováhy medzi príjmami a výdavkami. Ich úlohou bolo zabezpečiť priznanie peňažných dávok ekonomicky slabším osobám spravidla s pomocou štátu. Nositeľkou invalidného, nemocenského a starobného poistenia za prvej Československej republiky bola Ústredná sociálna poisťovňa v Prahe.

Roky 1939 - 1945

Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 zriadila vláda prostredníctvom nariadenia v apríli 1939 Ústrednú sociálnu poisťovňu v Bratislave, ktorá bola verejnoprávna a zabezpečovala dôchodkové aj nemocenské poistenie. Súbežne s ňou pôsobila v rokoch 1938-1939 Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku, ktorá vykonávala výlučne poistenie tejto pracujúcej vrstvy. Vládnym nariadením z novembra 1940 sa Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave pretvorila na Robotnícku sociálnu poisťovňu. V jej rámci vznikli poisťovacie odbory podľa jednotlivých odvetví poistenia, ktoré okrem svojich úloh spojených s poistením, plnili aj určité úlohy, spoločné pre všetky odbory. Zjednotenie robotníckeho sociálneho poistenia bolo v tom čase významným krokom na poli sociálnej politiky. Napriek tomu sa v tomto období sociálne zabezpečenie vzťahovalo iba na obmedzený okruh osôb.

Roky 1945 - 1951

V roku 1945 sa Robotnícka sociálna poisťovňa pretransformovala na Ústrednú sociálnu poisťovňu. Po troch rokoch činnosti sa zmenila na Národnú poisťovňu, ktorá prevzala aj financovanie zdravotnej starostlivosti a pôsobila do roku 1951.

Roky 1951 - 1989

Po nástupe a upevnení komunistického režimu sa sociálna politika, ktorej dôležitou súčasťou je sociálne zabezpečenie, začala dotýkať prakticky každého občana. Vtedajší vývoj vytvoril podmienky na rozšírenie počtu aktivít sociálnej politiky. Od roku 1952 sa prostriedky na realizáciu sociálneho zabezpečenia sústredili v Slovenskom úrade dôchodkového zabezpečenia. V súlade s komunistickou doktrínou sa poštátnili prostriedky Národnej poisťovne, na ktoré mali prirodzené vlastnícke právo poistenci, prispievajúci do jej fondov. Došlo k rozmachu štátneho paternalizmu v sociálnej sfére, keď mnohé formy starostlivosti prevzali namiesto rodín orgány štátu. Rôzne sociálne aktivity sa tak v podstatnej miere presunuli z rodiny na štátnu sociálnu politiku a jej podsystémy - sociálne zabezpečenie, sociálnu starostlivosť, sociálnu činnosť štátnych podnikov a družstiev, ako aj sociálnu činnosť Revolučného odborového hnutia (ROH) a záujmových organizácií. Od roku 1960 prevzala výkon dôchodkového zabezpečenia Správa dôchodkov v Bratislave. Vo výkone sociálneho zabezpečenia došlo k výraznej organizačnej zmene v roku 1976. Podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa organizačne odčlenil výkon dôchodkového zabezpečenia (prešiel do pôsobnosti novovytvoreného Úradu dôchodkového zabezpečenia) a výkon nemocenského poistenia prešiel na orgány ROH, Slovenskú správu nemocenského poistenia, krajské a okresné správy nemocenského poistenia, ako ich účelové zariadenia.

Roky 1990 – 2003

Po 17. novembri 1989 prekonalo sociálne zabezpečenie dve zásadné zmeny, ktoré sa dotkli predovšetkým jeho organizačnej stránky. Prvou bolo zlúčenie výkonu dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia od 1. januára 1991 do jednej štátnej inštitúcie. Slovenská správa nemocenského poistenia, odbory sociálnych vecí národných výborov a Úrad dôchodkového zabezpečenia sa zlúčili do Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia, ktorá pôsobila do konca roku 1992. V roku 1993 došlo v rámci transformácie sociálnej sféry ku zmene inštitucionálneho usporiadania a vytvoreniu verejnoprávnej inštitúcie - Národnej poisťovne. Zmena vyjadrovala dve nové základné skutočnosti:

• Zlúčila výkon zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v jednej inštitúcii, tvorenej tromi samostatnými fondmi.
• V nadväznosti na novú daňovú sústavu odčlenila financovanie Národnej poisťovne od štátneho rozpočtu a vytvorila tri samostatné fondy, ktoré sa mali tvoriť z poistného a čiastočne z príspevkov štátu.

Spojenie zdravotného poistenia s fondmi sociálneho zabezpečenia sa časom ukázalo ako nefunkčné vzhľadom na ich principiálnu odlišnosť, čo vyvolávalo problémy v efektívnom organizačnom usporiadaní Národnej poisťovne. To bol dôvod ich rozdelenia a zriadenia pluralitného systému zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa začala svoju činnosť ako verejnoprávna inštitúcia v roku 1995. Keď štát zveril Sociálnej poisťovni výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, vybavil ju potrebnými kompetenciami a poskytol jej relatívnu nezávislosť od ministerstiev i vlády SR. Od 1. apríla 2002 prevzala Sociálna poisťovňa od Slovenskej poisťovne výkon poistenia aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

Rok 2004 až po súčasnosť

Rok 2004 je medzníkom v doterajšej histórii Sociálnej poisťovne, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť. Prijatím zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. umožnila Národná rada SR spustenie dlho očakávanej dôchodkovej reformy. Len tak sa mohol začať reformovať aj systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa od 1. januára 2004 zmenil na sociálne poistenie v pravom zmysle slova, pričom vykonávateľom je Sociálna poisťovňa.

Zmien, ktoré priniesol zákon o sociálnom poistení je veľa. V nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, úrazovom poistení. Pôsobnosť Sociálnej poisťovne sa rozšírila o poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie, ktorých agendu poisťovňa prevzala od Národného úradu práce. Zmeny sú aj v oblasti výberu poistného a lekárskej posudkovej činnosti. Od 1. januára 2005 pribudli Sociálnej poisťovni aj nové povinnosti spojené s realizáciou starobného dôchodkového sporenia, t.j. druhým pilierom dôchodkovej reformy. V rámci starobného dôchodkového sporenia poisťovňa predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich dôchodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.