Bydlisko podľa európskej legislatívy znamená miesto (členský štát, kde osoba zvyčajne býva počas zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti), v ktorom si osoba zachovala centrum záujmov. Za bydlisko sa podľa európskej legislatívy nepovažuje miesto (členský štát), v ktorom má osoba trvalý, resp. prechodný pobyt.
Centrum záujmov osoby sa určuje najmä s prihliadnutím na kritériá, ktoré vychádzajú z európskej legislatívy, judikatúry Európskeho súdneho dvora a rozhodnutia Správnej komisie.
Týmito kritériami sú:
- dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov EÚ (možné doložiť napr. kópiami leteniek),
- miesto výkonu zárobkovej činnosti, povaha a dĺžka trvania zárobkovej činnosti (možné doložiť napr. pracovnou zmluvou),
- rodinný stav a rodinné väzby,
- vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti,
- v prípade študentov zdroj ich príjmu,
- bytová situácia a jej stabilita (možné doložiť napr. nájomnou zmluvou),
- miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.
Pri posudzovaní zachovania centra záujmov sa preukazujú ekonomické, rodinné a spoločenské väzby v štáte bydliska počas práce a pobytu osoby v zahraničí, čiže ide o preukázanie úzkej väzby so štátom bydliska.
Zachovanie centra záujmov sa skúma za obdobie, počas ktorého osoba vykonávala poslednú zárobkovú činnosť na území iného členského štátu EÚ a posúdenie jej zachovania je v každom prípade individuálne.