Základné informácie o právach a povinnostiach voľne sa pohybujúcich osôb vyplývajúcich z nariadení EÚ

Členské štáty

Európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia, sa pre oblasť sociálneho zabezpečenia považujú za členské štáty. Sú to: 

• všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 - (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko) 
• členské štáty EÚ od 1. 5. 2004 - (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus), od 1.1.2007 - (Rumunsko a Bulharsko) a od 1. 7. 2013 - (Chorvátska republika)
• krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) - (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) 
  (Európsky hospodársky priestor - EHP = EÚ + EZVO) 
• Švajčiarsko 
• od 1. februáru 2020 vystúpilo z EÚ Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia – koordinačné nariadenia, spoločné pravidlá a zásady

Právne predpisy EÚ, ktoré umožňujú a podporujú voľný pohyb osôb, bezprostredne súvisia so systémom sociálneho zabezpečenia a jeho koordináciou. Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Z toho dôvodu tieto koordinačné nariadenia ustanovujú určité spoločné pravidlá a zásady, ktorými sú: 

• zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá zaručuje, že osoba s pobytom na území členského štátu EÚ musí mať rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občania tohto členského štátu bez akýchkoľvek prejavov diskriminácie, 

• zásada spočítavania období, ktorá znamená, že obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov jedného členského štátu, sa zohľadňujú v prípade potreby pre získanie nároku na dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu, 

• zásada exportovateľnosti dávok, podľa ktorej dávky získané podľa právnych predpisov niektorého členského štátu, sa vyplácajú príjemcovi aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte, 

• zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú; v zásade možno použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz. 

Dňa 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nové koordinačné nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie nariadenie č. 987/2009, ktoré platia pre všetky členské štáty Európskej únie. Pre Švajčiarsko sa rozšírila účinnosť nových koordinačných nariadení od 1. apríla 2012 a pre štáty, tvoriace Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) od 1. júna 2012. 

Pre osobu, ktorá chce využiť právo na voľný pohyb v rámci EÚ je nevyhnutné, aby mala informácie o svojich právach a povinnostiach v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia v tých členských štátoch EÚ, kde chce pracovať alebo sa zdržiavať. Tiež je nevyhnutné oboznámiť sa s právami a povinnosťami voľne sa pohybujúcich osôb z dôvodu odlišnosti systémov sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov EÚ.

Európske formuláre, prenosné dokumenty a štandardizované elektronické dokumenty

Komunikácia medzi jednotlivými príslušnými inštitúciami členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému európskych formulárov, prostredníctvom prenosných dokumentov (Formuláre) a štandardizovaných elektronických dokumentov (SED), ktoré sú potrebné na určenie nároku na dávky, uvedenie počtu a typu poistných období, oznámenie stupňa pracovnej neschopnosti, ohlásenie výšky vyplácaných dávok a pod. Všetky formuláre sú schvaľované Európskou komisiou. V súčasnosti sa prechádza na nový elektronický spôsob komunikácie prostredníctvom elektronického systému výmeny údajov o sociálnom zabezpečení EESSI .
Predpisy EÚ o sociálnom zabezpečení sa týkajú všetkých národných právnych predpisov členských štátov, upravujúcich tieto druhy dávok:

1. dávky v chorobe
2. dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve
3. dávky v invalidite
4. dávky v starobe
5. pozostalostné dávky
6. dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania
7. podpory pri úmrtí
8. dávky v nezamestnanosti
9. preddôchodkové dávky
10. rodinné dávky

Pri posudzovaní vecného rozsahu koordinačných nariadení je potrebné vychádzať aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej je potrebné doplniť medzi dávky sociálneho zabezpečenia aj:

• preventívne zdravotnícke opatrenia,
• niektoré opatrenia na národnej úrovni vzťahujúce sa k vojnovým akciám alebo k náhrade za utrpenie alebo ujmu spôsobenú nacistickým režimom, ktorými sa dopĺňajú alebo vykonávajú všeobecné ustanovenia o sociálnom zabezpečení,
• dávky dlhodobej starostlivosti
• pomoc pri odbornom vzdelávaní, ktorá je Európskym súdnym dvorom považovaná za druh podpory v nezamestnanosti za podmienky, že sa týka osôb, ktoré už sú nezamestnané alebo tých, ktorí sú síce zatiaľ zamestnaní, ale im hrozí nezamestnanosť,
• nepríspevkové dávky zmiešaného typu, ktoré sú okrajovými dávkami preto, že niektoré národné právne predpisy postupne integrujú sociálnu pomoc so sociálnym zabezpečením.

Koordinačné nariadenia sa nevzťahujú na:

1. dávky sociálnej a zdravotnej pomoci – asistencie,
2. dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia),
3. dávky pre obete vojny alebo jej následkov.

 

Koho sa týkajú koordinačné nariadenia

Koordinačné nariadenia sa vzťahujú na:

• štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, osoby bez štátnej príslušnosti alebo utečencov s bydliskom na území jedného z členských štátov, ktorí podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na členov ich rodín a pozostalých,
• pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb v prípade, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov,
• na štátnych úradníkov a osoby, ktoré sa za také považujú,
• na občanov tretích štátov za určitých podmienok.

Ďalšie kategórie osôb, na ktoré sa síce vzťahujú koordinačné nariadenia, ale postavenie ktorých upravujú osobitné ustanovenia:

• pracovníci z pohraničnej oblasti,
• sezónni pracovníci,
• vyslané osoby,
• námorníci,
• osoby zamestnané na diplomatických zastupiteľstvách a konzulárnych úradoch,
• obslužný personál Európskych spoločenstiev.

Pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ bola Sociálna poisťovňa určená ako príslušná inštitúcia, inštitúcia miesta bydliska alebo miesta pobytu, styčný orgán a prístupový bod pre nasledovné druhy dávok:

• peňažné dávky v chorobe,
• dávky v materstve a rovnocenné otcovské dávky,
• dávky v invalidite,
• dávky v starobe,
• pozostalostné dávky,
• dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania,
• dávky v nezamestnanosti.

Informácie, týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sú uverejnené na stránke Európskej komisie v časti Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie.